iLeGaLiT MaG

Básne: Veronika Dianišková

Veronika Dianišková
Veronika Dianišková

Veronika Dianišková (*1986) vyštudovala divadelnú réžiu a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Pracuje v Slovenskom rozhlase a v neziskovej organizácii Depaul Slovensko. Vydala básnické zbierky Labyrint okolo rúk (2006) a Zlaté pávy sa rozpadnú na sneh (2014). Žije v Bratislave.


VTÁČÍ ATLAS

Lastovička

U lekára si stála a čakala, kam ťa pošlú. Alebo nepošlú. V čakárni a v tebe
bolo obsadené. Nevedela si – čo sa stane, keď sa vrátiš
o jedného menšia, s ťažkou, novou chôdzou. Teraz – úchytkom si pozrela
na nástroje, mechanicky si spomedzi nich vykĺzla, potom.

Útulnosť skončila. Hniezdo chátra.

Škovránka

…alebo to bol škovránok? To ti nepovedia. Nie je ani kam položiť kvety. Bolo to nulté
zastavenie tesne pred rozletom, pred rozvinutím. Občas smrť býva
taká tichá, že na zem nespadne ani o jeden list viac.

Sýkorka

…alebo si jediný kvet tejto zimy. Pomaly
víťazíš nad ľadom, zažínaš lampáše,
neprehliadnuteľne.
My útulnieme zvnútra a rastie nám
perie, posledné, čo ostáva. Posledné, čo zohrieva
ihličie.

Drozdy

Mohla som v tebe zazrieť
oceľovodrozdie krídla.
(Chvvennie:
Keď prší, toto mesto mizne. Ostáva len zvuk
a jas, stúpajúci zo zeme.)
Odvrátila som sa
a keď som sa znovu odvážila
mihotali sa okolo  narážali
do svetla (zažiarila zem ja som temnela).
Zaklonila som hlavu.

Holuby

Lietajú vyššie a rýchlejšie
ako pávy.
Vedia splynúť
s chodníkom a ľudskou
vravou, krídlom
rozťať oblohu tam, kde ešte
nemodrie, neudrieť
do očí.
Potichu zosivieť.
(Čo vedia pávy?)

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s