Fotografie: Lukáš Mach


Lukáš Mach (*1992, Uherské Hradiště) v súčasnej dobe študuje výrobné inžinierstvo na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. Počiatky jeho tvorby siahajú do roku 2010, kedy sa samoštúdiom venuje výhradne analógovej fotografii. Neskôr pokračuje aj s digitálnou fotografiou a zaoberá sa čiernobielym procesom spracovania negatívov i pozitívov. Po určitej dobe sa ale vracia späť k analógovej fotografii a jej klasickému spracovaniu. Základom sú pre neho prírodné svetelné podmienky, čiernobiely film a Zenit. Začína tvoriť inscenovanú fotografiu, pričom najčastejším motívom jeho tvorby je žena, nápadne pripomínajúca bábiku s prázdnym výrazom, ktorá je zasadená do chladnej a občas až mrazivej atmosféry. Často dbá na detaily, jednoduchosť, geometriu a kontrast spoločne so zrnom, na čom si zakladá svoj rukopis. Lukáš získal za svoju fotografickú tvorbu aj niekoľko ocenení , v roku 2012 to bola Cena poroty v súťaži Ohlédnutí 2011, ktorá sa konala v Uherskom Hradišti. O tri roky neskôr sa stal v rovnakej súťaži (Ohlédnutí 2014) oceneným laureátom. K jeho ďalším úspechom patrí ocenenie v prestížnej súťaži Czech Press Photo, v roku 2015 tu získal dve ceny v kategórii Canon Junior Awards za súbor Panenky a Žítková. Tento rok si Lukáš pripísal na svoje konto Zvláštne ocenenie za fotografickú tvorbu, ktoré dostal na Galavečeri UTB 2016 v Zlíne. Autor doposiaľ vystavoval v Uherskom Hradišti, Zlíne, Moravskej Třebovej, Prahe, Olomouci a v poľskom Kielce.

Web: machlukas.com


Jedna svatba, jeden pohřeb

Nami publikované fotografie pochádzajú zo súboru Jedna svatba, jeden pohřeb, ktorý by sa dal podľa autora charakterizovať takto: “Chlad, surovo a prázdno. Predierajúce sa skrz na skrz svadbou – metaforou pohrebu. Priepastný hluk ticha vnútri štyroch očí. Alebo snáď neistota, strach, nutnosť? Láska je pominuteľná a nič nie je večné, ani ten najmenší dôsledok svadobného áno. Šťastným novomanželom sa na striebornom podnose nosia prstienky a tým nešťastným… Možno by bol lepší venček. Dvaja ľudia a dve cesty, ktoré sa stretávajú a zas rozchádzajú. Niektoré sa pretnú a splynú v jedno, iné sa naopak stále míňajú ako všedné odchody autobusov z opustených staníc. A možno sa tieto cesty opäť spoja. Na inom mieste, v inom čase. Dôležitejšie je správne rozhodnutie a to, aby nebol pochovaný aj ten najmenší kúsok citu…”

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s