iLeGaLiT MaG

Básne: Claudine Bertrand

Claudine Bertrand, zdroj foto: youtube.com

Claudine Bertrand (*1948, Montreal, Kanada) je jednou z najznámejších súčasných kanadských poetiek a zároveň profesorka francúzskej literatúry. Magisterské štúdium francúzskej literatúry absolvovala na Univerzite v Quebecu. Na tej istej univerzite vyštudovala novinárstvo a kinematografiu. V rokoch 1973 až 2010 vyučovala francúzsku literatúru a kreatívne písanie na Vysokej škole v Rosemonde. Svoje básne uverejňovala v rôznych literárnych časopisoch a novinách v Kanade a Francúzsku (Monréal now!, La Nouvelle Barre du jour, Les Écrits, Possibles, Rampike, Moebius, Estuaire, Écritures, Tessera, Bacchanales a Acte Sud et Le Jardin d’Essai, Travers and Pourtours). V roku 1981 založila literárny časopis Arcade, vydávaný vo francúzštine a zameraný na ženskú tvorbu v Severnej Amerike, ktorý viedla do roku 2005. V roku 1996 bola finalistkou Veľkej Ceny Conseil des Arts v Montreale za dovtedajšiu literárnu a kultúrnu činnosť.  V roku 1998 získala Cenu Zväzu kanadských spisovateľov za svoju zbierku Vnútorná milenka. Za zbierku Telo vo výklade získala Veľkú medzinárodnú cenu poézie Tristana Tzaru. Od roku 1997 je držiteľkou čestného uznania Zaslúžilá dáma kultúry a získala aj Zlatú medailu od Ministerstva kultúry Kanady. Je autorkou niekoľkých desiatok zbierok, napríklad: Túlajúci sa idol (1983), Pamäť (1985), Telo vo výklade (2001), Panenské kamene (2005) a Posledná žena (2008). V roku 2011 bola vydaná antológia jej poézie z rokov 1983 až 2010 pod názvom Smädná červeň (Rouge assoiffée). Zbierka Posledná žena bola preložená do angličtiny a češtiny.

Zdroj medailóniku: encyklopediapoznania.sk


Z básnickej zbierky Panenské kamene (L’Harmattan, 2005)

 

***

To, o čom svet rozmýšľa
kameň vie,
ale mlčí

Kameň sa často mení
ale pre nás, ktorí naň pozeráme zblízka
je stále rovnaký

Štruktúru uvidíme lepšie
keď sa priblížime
kontúry nás naučia
pochybovať o večnosti.

 

***

Krajina kameňov
pochovaní za živa

Každodenne
jeden človek
ukladá jednu myšlienku –
niekoľko slov
na hrob neznámemu

Keď vietor odfúkne hlasivky
slová nehovoria
Niektoré kamene
sa rodia ďalej
aby vyhnali  smútok

Týmito slovami je povedané všetko

 

***

Hlboká studňa
váhajúce hodiny
vyrábajú nemenné kruhy
vo vode

Nikto nehovorí
o páde

Kamenný múr
sa učí stáť

Z francúzskeho originálu preložili Dimana Ivanová a Igor Krucovčin

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s