Sila (ne)poznania

Ježko v hmle, zdroj: youtube.com

Ježko v hmle, zdroj: youtube.com

Interpretácia krátkometrážneho animovaného filmu Ježko v hmle (Sovietsky zväz, 1975). Réžia a animácia: J. Norštejn, scenár: S. Kozlov, výtvarníčka: F. Jarbusovová, kamera: A. Žukovskij, hudba: M. Mejerovič, strih: N. Treščevová, hlasy: M. Vinogradova (ježko), V. Nevinnij (medveď), A. Batalov (rozprávač).

Animovaný film Ježko v hmle je príbehom malého ježka, ktorý v jeden obyčajný deň zažíva veľké dobrodružstvo. Tentokrát je jeho cesta iná než kedykoľvek predtým. Ako vždy, aj teraz ide po západe slnka na prechádzku lesom, aby navštívil medveďa, s ktorým chodí popíjať čaj pri sledovaní nočnej oblohy plnej hviezd. Do ježkovej cesty však vstupuje prekážka, s ktorou sa doposiaľ nestretol. Prvýkrát zažíva hmlu – bielu tmu. Hmla má výnimočnú vlastnosť, zahaľuje známe veci a vecným objektom vdychuje čaro tajomnosti. Okrem toho podnecuje fantáziu recipienta, ktorý tento jav zažíva, pretože kde zlyháva zrak, dostáva priestor rozum a jeho výnimočná schopnosť – imaginatívne dotváranie reality. Svet je tak obohatený o ďalší, čarovný rozmer, ktorý zapôsobí na dospelého a o to viac detského diváka. Rovnaký má aj na nášho hlavného hrdinu.

Ježka fascinuje nepoznané – majestátny kôň, ktorý sa stráca v hmlistom kúpeli. Ovláda ho strach. Ten však preváži zvedavosť a ježko sa rozhodne skúsiť, aké je to „tam dolu“. Vedie ho túžba po poznaní a objavovaní. V hmle však schádza z cesty a stáva sa strateným. Ježko blúdi, stretáva sa s rôznym neznámom, s rôznymi zvieratami a objektmi, ktoré ho desia. Niektoré ježka naopak rozveselia, iným je zas povďačný. Čo je hlavné, svoje napínavé i nebezpečné dobrodružstvo prežije a dôjde k cieľu svojej cesty, k medvediemu domčeku. Prežil, ale už nikdy nebude taký, akým bol predtým. To, čo zažil, ho navždy zmenilo a zanechalo v ňom hlboké stopy. Cez túto existenciálnu črtu príbehu môžeme Ježka v hmle poňať ako alegóriu na ľudský život, ktorú pochopí (vycíti) dospelý i detský divák. Ježko začína svoje putovanie lesom. Onedlho sa k nemu pridá sova, o ktorej prítomnosti zatiaľ nevie. Je zvedavý (skúma kaluž i studňu). Púšťa sa do novej skúsenosti – okúsi na vlastnej koži čaro hmly. K tomu, aby tak urobil, ho motivuje chuť objaviť dôvod, prečo sa v nej nachádza biely kôň. Tak isto aj človek. V priebehu svojho putovania životom ho čaká mnoho nového. Nielen dieťa, no najmä dospelý má často väčší problém vysporiadať sa s novým. Väčšinou nevieme, aké skúšky nás čakajú, ale ideme im v ústrety s väčšou či menšou odvahou. To, ako to celé dopadne, je rovnako pred nami zakryté hmlou a rovnako ako ježko nevieme, čo nás tam bude čakať. Pri poznávaní nového máme strach, upokojujeme sa, keď niečomu porozumieme, alebo sa môžeme upnúť k starému známemu – ako ježko, keď našiel potechu v objavení stromu. Keď získavame novú skúsenosť, často podliehame panike, že sme sa do toho nemali púšťať. Striehnu na nás rôzne nástrahy. Možno máme pocit, že sme niečo stratili (batôžtek), možno máme pocit, že nás daná skúsenosť zmohla natoľko, že sme sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii (pád do rieky). Často sa však stane nečakané. Niekto nás podrží, alebo stretneme nového priateľa, niekto nás nasmeruje na správnu cestu, ktorá vedie úspešne priamo k cieľu (medveď). Takéto skúsenosti nás, samozrejme, rovnako ako ježka, v niečom vždy obohatia a tým aj zmenia našu doterajšiu osobnosť.

Významnú rolu pri divákovom nazeraní na film zohráva i odhalenie symboliky, ktorá sa skrýva za prírodné prvky. Už vieme, že príbeh je putovaním hlavného protagonistu cez novú skúsenosť a poznanie až k šťastnému koncu. Na tejto púti ho sprevádza sova. Sova, okrem iného, je symbolom múdrosti (sova – tá ktorá musela veľa poznať, aby sa stala múdrou). Najprv je sova nenápadnou, nasleduje ho nepozorovane. Ježko sa s ňou priamo stretáva až vo svojom dobrodružnom zablúdení. Poznanie prenasleduje ježka, až kým sa s ním nekonfrontuje. Hviezdy, ktoré sprevádzajú ježka mimo hmly, sú symbolom kozmického poriadku. Strom, ako symbol života, domova, a istoty, je aj pre hlavného protagonistu oporným bodom, pri ktorom sa dokáže upokojiť a cíti bezpečie. Keď sa ježkovi podarí z problémovej situácie vymotať, a ocitne sa v ešte väčšom probléme, padne do vody, kde ho zachraňuje ryba. Ryba, vychádzajúc z kresťanskej tradície, je symbolom večného života. V antickej kultúre, v predkresťanských časoch, však ryba symbolizovala i záchranu. Na konci príbehu sa recipient stretáva s medveďom, ku ktorému ježko pôvodne putoval. Je teda cieľom. Medveď symbolizuje znovuzrodenie a je symbolom múdrosti a plodnosti. Vďaka skúsenosti, ktorú sme prežili, získal náš život nový plod – skúsenosť nás obohatila, stali sme sa múdrejšími, a ako sme už spomínali vyššie, skúsenosť nás aj nenávratne zmenila. V istom zmysle sa teda naša osobnosť pretvorila – znovuzrodila. Najdôležitejším prvkom v rozprávke je biely kôň. V starých kultúrach bola kombinácia koňa a bielej farby považovaná za znak toho, že kôň je sprievodcom duší či poslom ríše mŕtvych. Ježko má tiež svoje semiotické významy. Okrem iného je toto zviera považované za symbol víťazstva nad smrťou, dokonca symbolom vzkriesenia.

Ježkove emócie a ich prežívanie sú v rozprávke výborne zobrazené. Prežívanie môže recipient vypozorovať na výraze jeho tváre. Explicitne vyjadruje napríklad zdesenie, paniku či šok. Zážitok z účasti na ježkovom prežívaní zosilňuje pohyblivosť. Tá sa prejavuje v pohyboch samého ježka (pobehovanie v panike, keď stratí batôžtek, alebo nehybnosť zo strachu z utopenia), ako aj v pohybe „kamery“ – divákovho pohľadu, ktorý kopíruje ježkove pohyby. Tým sa zvyšuje dramatickosť príbehu, ktorá diváka vťahuje ešte viac do ježkovho dobrodružstva. Nezanedbateľnú úlohu v tomto má i hudobná zložka, ktorá je inštrumentálnej podoby. Pracuje v dvoch hudobných motívoch. Jeden by sme mohli nazvať radostný – pokojný, a druhý motívom strachu z neznámeho. Prvý sprevádza situácie pre ježka príjemné – začiatok putovania, cesta so svetlom, posedenie s medveďom a situácie, kedy sa protagonista preberie z úľaku, situácie upokojenia, kedy sa z neznámeho stane už skúsenosťou overené (poznanie, že ho nastrašil len padajúci list, slimák alebo tieň, ktorý sa premenil na košatý strom). Druhý hudobný motív a jeho variácie zosilňujú negatívne emočné stavy, ktoré ježko prežíva. Objaví sa napríklad vtedy, keď sa naľaká padajúceho listu, siluety „slona“, keď niečo cíti v hmle, keď stratí svoj balíček a v úzkosti ho hľadá a pod. Striedaním dvojakej akosti hudobnej zložky, ktorá sprevádza ježkov zážitok, vzniká napätie, ktoré zvyšuje recipientov záujem o umelecké dielo.

Hlavnú rolu v divákovom zážitku zohráva výtvarná zložka filmu. Film je animovaný pútavým spôsobom. V snímke dominujú zemité farby a odtiene sivobielej. Kontrastná je preto záverečná scéna, ktorú presvetľuje mäkké, útulné svetlo medveďovej petrolejovej lampy. I v tejto zložke sa ako nosné prejavujú výrazové kategórie tajomnosti a dobrodružnosti. Nielen preto, že ježko putuje v noci a stráca sa v hmle, ale i kvôli výborne zvládnutým detailom. Na hladine kaluže odráža sa hviezda obloha aj tvár sovy. Ako diváci nasledujeme ježka krovím, ktoré sa pred nami rozostupuje i uzatvára. Snovo pôsobí biely kôň uprostred hmly. Z hmly sa vynárajú tiene, a ako zhmotnené objekty križujú ježkovi cestu. Hmla sa zhusťuje, ale aj dvíha. Zvieratko sa v nej stráca a opätovne sa vynára. Animácia upozorňuje na odloženie balíčku, i na to, keď si ježko spomenie, že ho nemá. Celkovú atmosféru dotvárajú reálne prvky – rieka, ryba v riečke a čiastočne takto pôsobí aj strom.

Autor: Mária Češková

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s