Básne: Lucia Kramárová

Čo povedalo točité schodisko – Un hommage à Jaromír Typlt dans un escalier à hélice

vrhať sa do výklenkov, vchodov, usadať na parapety
oprieť sa, natlačiť, schúliť do miest, ktoré predpokladajú ľudí
utešovať sa funkcionalitou architektúry
objímať pieskovec a mať pocit umiestnenia
t.j. príslušnosti k nejakému konkrétnemu
t.j. súvislosti s nejakým konkrétnym

tieto miesta
tento simulovaný domov
nahlodať, rozdrobiť
(aspoň do niečoho preniknúť)
až k základom
postupne si prisvojiť
a zrúcať
celé mesto
nasadnúť na vlak
opakovať

Za

vždy bola fascinovaná
vlastnosťami materiálu
večné pod rezom
trieštiace sa pod úderom
stále tečie
na samotnej priehľadnosti by sme sa mohli zastaviť na celé roky
zotrvávať v nemom úžase

najskôr je to hranica
studená lepkavá poleva
na jednej strane, vždy vonku
je sloboda malinkej mysle
a na druhej, vždy vnútri
otroctvo malinkého tela
ktoré ostáva pre istotu nehybné, nenápadné
vzdáva sa reálnych činov s prstami prisatými na sklo
a to ostatné
to zahľadené
cestuje
podľa prstov na skle sa vie neochotne vrátiť
ale je to aj bezpečie
je to ochrana, obal pre totálnu požívačnú fixáciu pozorovateľa
môže v pokoji dekódovať, archivovať
ale od požiaru plavárne jej nepriškvŕknu vlasy
dáva jej čas a priestor
presne uložiť obraz
je to:
nemusieť aj nechcieť aj nevedieť zasahovať
tento čas presniť

neskôr doň smeruje hnev
pohľad chce zanechať stopu
a nedrží
preniká
ale dotyk
je podriadený hmote
cíti to
doposiaľ prijateľné
ako výsmech
každá prekážka je roztopená v tej
pol centimetrovej vrstve tekutého piesku
nôžkou v pančuške rozkopne vysoké francúzske okno
žiadna krv len črepy
a úžas
vždy úžas
v prítomnosti priesvitného
je to:
dovolávať sa temnoty
vpisovať sa
tento čas preplápolať

potom sa dozvedá konkrétne vedecké tajomstvá
odhaľujú sa pred ňou presne pomenované
vlastnosti materiálu
začína cítiť
možno ohnúť
pretaviť
priam prejsť rukou skrz
vcítiť sa
je to:
akceptovať zdanlivo z pozície moci
pochopiť a chcieť splynúť
tento čas premieňať
doteraz aj rozbiť pohár znamená
zničiť pripomienku možnej dokonalosti
rozbiť blízke
rozbiť obdivované
rozbiť užitočné
lebo potom možno
keď tá esencia unikne
z mŕtvej veci
zacíti ju na podnebí
ako krv, plyn, alebo búrku
a spomenie si
opäť začne obchádzať
veľkú krištáľovú guľu, ktorú nikto neudvihne
vpíjať sa do toho tvaru a obklopovať sa svetlom
je to:
túžiť po súvislosti
po koherencií
uchopiť najčistejší tvar
zžiť sa s vlastnosťami materiálu

Zmena mena

má v topánkach umelé kvety, ktoré ju tlačia
iba obdĺžnik bledšej farby a pár šróbov tam
bola plechová tabuľa, ktorú som si chcel vziať, postaviť do kuchyne

keď zahryzol do pohára a z úst mu pomaly začala kvapkať krv
neopeknela ani trochu
len jej oči na chvíľu vyzerali ako dva biele okruhliaky
ktoré niekto práve vytiahol z vody
aby ich hneď frajersky zahodil čo najďalej do jazera

to by si žiadalo
iný rozmer tragédie
vyblednutý obrys a pár šróbov
na mieste jej tela

Fazuľová nežná

a telo plné teplej krvi ako smaltovaný hrniec
(už prekypelo
tak pri plameni striehne sa lenivo
cigaretku sem, cigaretku tam)
a v nej
srdce práve uvarené pláva
(surové nešmakuje
príliš mnoho vzrušenia)
a ako cesta ubieha
loví do lesklej naberačky
(do kánoje krv
aby snáď neodplávalo)
a pozerá von zastretým oknom
odštipkáva

púčik sa zvára kde sa zráža krv
dohnaná ďaleko za var
klíči nový vodný kvet
trochu tuhé
ale predsa chutné mäsko

Líštička

líštička má otca
po otcovi má líštička útle zápästia
dlhé prsty
ktoré poľahky rozmotajú v krave teľa
ruky v službe tretej mechaniky
na končeky prstov
lapajú ako lupienky kvetov súvislosti
vodia ich v telách do obrazcov
ruky v službe tretej mechaniky
poznajú všetky slabé miesta
vedia presne kde zatlačiť
majú nekonečnú trpezlivosť
dostať sa skrz
ruky v službe tretej mechaniky
túžia všetko prestavať
ruky v službe tretej mechaniky
sa nestratia v nijakých štruktúrach

z tejto služby sa líštička sama nevyslobodí
líštička je agent
cestovateľ a špeh
čo kradne pohľady na svet
ako iný zbiera motýle, či známky
odovzdá sa človeku celá
tak sa doň vkradne
a schémy cudzieho odmietania
a vymedzenia
ktoré práve jeho vydeľujú z objektivity
si potom so sebou nesie
na ďalšiu stanicu
v ďalšom meste

verí, že ak by sa zachytila vo všetkých pohľadoch
a zároveň vedela nimi hľadieť
stane sa dokonalou bytosťou
dokonalou nádobou
ktorej vonku je vnútri a naopak

líštička je živá odchodmi
na to, aby sa stala živým
všetko zaznamenávajúcim záznamom
musí všade prísť a odísť zo všadiaľ
to odchádzanie líštičku bolí
každá stopa, ktorú zanecháva
je síce vykalkulovanou
ale predsa
jej živou
krvavou súčasťou

ruky v službe tretej mechaniky
usilovne sadia stopy na hraniciach
líštička kultivuje divú záhradu stôp
v ktorej chce raz pokojne spočinúť
očistiť sa od reality
a iba tak polehávať v spomienkach

líštička nie je zlá
ale ruky v službe tretej mechaniky
vedia ako kyprú hlinu
rozhrnúť srdce
v rytme jej kroku
praskajú rebrá
je to riskantná
špinavá práca
a líštičke sa hnusí
roztvárať rany zbytočne

líštička je síce biela a studená
nie je však nepolapiteľná
čokoľvek iné ako únos
líštičku nudí

keď jej zviažeš tie zadlžené ruky za chrbtom
vezmeš skúmajúci zrak
a zaklínačskú reč
celú jej aktívnu moc
a
necháš ju vo svete len tak byť
budete pred ňou obaja v bezpečí
a
líštička
po rokoch pokojná
vyrovnaná
sa stane objektívnym pozorovateľom
a milovaná
milujúca
ťa poslúchne na slovo
vo večnom údive
že možno nájsť rovnováhu aj bez jasnej
tiesnivej vízie konca
ktorú ona
veštica vie privolať a cítiť na sebe
keď chce kráčať rovno k cieľu

ostane len jej tichá esencia
vyostrená
jasná
biela a studená
vertikála
protisvetlo keď zhasneš
absolútna ľahkosť
v tej úplnej odovzdanosti

musíš ju pustiť
musí kráčať
splácať svoj dlh
ale keď v tebe nájde stred sveta
líštička nezabudne

líštičkin dlh je dvojaký
líštička je dlžná svetu
že ju ponechal pri živote
líštička je dlžná líštičke
za to, že zo seba urobila otroka
a nad tým všetkým
z toho zrodená
líštičku ovládajúca
je tretia mechanika

líštička nemá vieru
pre líštičku existuje len:
život
dlh
tretia mechanika
a smrť

líštička verí
že života a dlhu sa možno zbaviť
tretia mechanika a smrť
presahujú jej kompetencie

líštička chce aby všetci boli šťastní
a dali jej pokoj
líštička chce zmeniť svet
a potom už nič

Príliš

niekto obesil na preliezke vo dvore mačku
už to nestrpel
vo vnútri
začínalo to presakovať do stien
všetky spáry toho boli na prasknutie plné
z vodovodu už-už začínala kvapkať krv
otvárať dokorán okná už dávno nepomáhalo
a dvere
to je nebezpečné
kľúč vždy nechával zvnútra v zámke
chcel si byť istý
že keď sa vráti z práce už to nebude zízať len na neho
a podliezavo kňúrať

niekto obesil na preliezke vo dvore mačku
nedá sa to nijako obísť
očistiť sa
my za to totiž naozaj nemôžeme
môžeme sa len nahlúplo prizerať
a ponáhľať sa ozlomkrky preč
tam kam sme predtým mali pokojným
odhodlaným krokom namierené
keď to nečíha
je to to totiž ešte ďaleko hnusnejšie
zazerá to roztrhnuté
absolútne priamo

niekto obesil na preliezke vo dvore mačku
chceli by sme
ale nedá sa toho dotknúť
nepatrí nám to
len jemu sa podarilo na to nejakým špinavým zázrakom položiť ruky
zviazať to do pozemských medzí
strašne sa musel tešiť
strašne sa musel rehotať
keď zistil
že aj toto raz skape

niekto obesil na preliezke vo dvore mačku
v skryte našich bytov sa trasieme
vyhliadame z balkónov
a omotávame si okolo prstov motúziky tak úporne
až sa nám zarývajú pod kožu
teraz je to ale príliš opatrné
a len tak sa nám to nezjaví
až keď nás premôže spánok sa nám to
výsmešne celé zloží na prsiach

niekto obesil na preliezke vo dvore mačku
a uvedomiac si
že tak získal aký-taký náskok pred tým
a pred nami
vydal sa hľadať
vybájený
zadný vchod


Lucia Kramárová, zdroj foto: damu.cz

Lucia Kramárová (*1995) pochádza z Bratislavy. Píše od mala. Na svojej prvej čítačke bola ešte pod zákonom. Svoje texty publikovala v novinách Nové slovo, v literárnej prílohe novín Pravda, v literárnych časopisoch Psí víno, Dotyky, v poľskom magazíne Arterie a online v Sixth Finger Magazine, Dash Magazine a na stránke nedelnichvilkapoezie­.cz. V súčasnosti študuje réžiu-dramaturgiu alternatívneho a bábkového divadla na DAMU v Prahe. Má rada prístavy, vlaky, porcelán, kyslé uhorky, klobúky, surikaty a Bratislavu. Keď všetky jej plány zlyhajú, kúpi si púšť.

Advertisements

2 thoughts on “Básne: Lucia Kramárová

  1. miestami nezvycajne banalne casto idiosyncraticke a celkovo neprekvapive poetizovanie (prve dve basne)

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s