Recenzia: Odklonené svety

Marta Franekova: Odklonené svety, ilustrácie Juraj Bocian. Dali, Košice 2015.

Nie celkom debutová ale ešte stále dosť nová autorka zbierky osobnej a sociálnej lyriky Marta Franeková vydala štyridsať básní zrkadliacich citové vnímanie sveta, raz nepríjemne reálneho inokedy zľahka pozitívneho. Ten prvý nachádzame v prvej tretine zbierky, kde sa poetka sociálne angažuje všímaním si individuálnych osudov vidiečanov žijúcich podľa dnešných merítok pod hranicou biedy. Tvrdá realita vnímaná jemne cítiacou pozorovateľkou používajúcou presné výrazové prostriedky, ktoré sa postarali o zvýšenie ostrosti dojmu, sa tak ocitá v súvislostiach dnešného európskeho sveta v kontraste ešte viac zvýraznenom. Autorka v tejto časti reflektuje svoje zážitky z detstva či mladosti, ktoré sa jej vryli do mysle chcejúc tak zanechať svoj odtlačok ako akt ľudskosti. V tomto kontexte je logické, že tvorkyňa veršov sa zrieka básnických obrazov a drží sa skôr naratívnej formy.

Po naturalistickom výlete do životov ľudí bitých životom sa jej pero zjemňuje, téma sa sťahuje do vnútra a stáva subjektívnou emociálnou hrou medzi tvorkyňou a prírodou, jej blízkymi a tušením postavy muža len medzi riadkami veršov.

V tejto časti sa aj naplno uplatňuje jej nadanie pre slovo, nespochybniteľne široká škála výrazov a odtieňov slov a ich inovatívnych spájaní do jedného pojmu. Prepestrá paleta vyjadrovacích schopností však nie je násilná, nepoužíva expresívne slová ako prebytočnú snahu upútať čitateľa. Jej poézia plynie hladko a nenápadne ako olej, čo pôsobí ako stopa nohy majstra a nie novej poetky.

Jej básne sú oprostené od presahu mimo poéziu, keď si niektorí autori budujú svoj imidž príliš jasnými narážkami na seba a samoúčelnou snahou predať seba a nie svoje dielo, čo si však netreba pliesť so subjektívnou lyrickou pozíciou vnímania detailov a úkazov reality. Marta Franeková zostáva sama sebou, no v pozadí.

V zbierke je prítomná prírodná obraznosť nenápadne spletená s vnemami osobnej reality, krásne prirovnania – „a ticho sa trasie ako vôňa na koláči“, a občasná menšia zrozumiteľnosť príliš zahalená záclonou nahromadených metafor. Takisto ako viacerí noví básnici sa neudrží, aby sa nestotožnila s vodou, no vyhýba sa ďalšiemu splývaniu so živlami a zostáva svojbytnou entitou v prostrediach, z ktorých modeluje svoj poetický svet.

Ľudmila Balážová-Marešová

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s