Básne: Peter Šípoš

náčrty

(1) načo

vravím do decembra
tak si ma zastaň

opakujem to zime –
teplote
tvári
ktorá –
hádam
ani nebola

(2) ochladzovanie

voda –
medzi zemou a snehom
sa skracuje

menej ako nula –
ju vymaže

(3) jedna

na druhú –
sa vôbec nechceš umocniť
práve na jednu –

ale uletela
a ty
si isto
mínus ona

(4) za nohami

za svojimi –
sa neponáhľaš

za tými –
čo si nosil
a ukladali sa ti
cez plecia –

je prach

 

náčrty bez moderných póz

I

úzkosť –
mi podhadzuje protézu
a do nej

keď chcem krv
nikde ani čiarka
ako rozviazať rebrá
po tebe

II

čo tu zostalo –
(jedno miesto
jedna farba
a jeden studenší mars)
nemalo byť
bez odpovede

ona dopustila
naoko bdenie – naživo solitudo

aby opisovalo
genetické kružnice

III

(idealisticky –
oblieka sa do zrkadla
má presné oči
ako rany –
lietam s nimi
asi som o tom nevedel)

predstavujem si ju
rieku
ak by ma trochu spenila
ale na výber je

toľko smrtí
že ja budem
v zrkadlení iba s takou
po ktorej by som sa tu
nezobudil

 

autoportrét

obliekam roky
na svoju nepremenu

dni sú tak podobne
prečiarknuté vlasy
bolo ich viac

a ja
len po teba sám

ako zlepujem
a strihám zrkadlovú báseň
krájam
a obväzujem dušu dušou
naozaj

 

len vtedy

mód tridsaťtri znamenal
(dnes nostalgických)
viac minút pre long play

položím ihlu na otáčky
a každá
nielen akusticky
poznačí moju vinylovú pamäť

som off
a-a-a ako kedysi
vôbec tak nehrmí
a-a-a
iba ramienko
časom preskakuje

 

izba

(to musí byť hotelová)
lebo som nenašiel popolníky
ani roztavené sviece
len vlnku z koberca
pravdepodobne nedokonalosť kabeláže
alebo zlyhania

pretože upratovanie ako rutina
nezahladilo úmysly o samovražde
o nenájdenom uzávere plynu
ani pokusy vo vani nad hladinou tváre

v ktorej sa niekto nechcel dokonalo nudiť
len tak si zavolal na sex človeka
aby nepreťažoval pamäť
potom už ani

s cudzími stenami chladničkou
a kolážami skratov
teda priestorom pre svoju samotu

zrátajú ti noci
k posteliam prevrátené fľaše
mandle vytiahnuté z baru

kam sa nemusíš vracať za niečím vlastným
ale si kúpiš právo
kde sa smieš zatajiť
a myslíš na zaplať

nielen cenu z cenníka
za to
že si opakovane nemal
(vyjmúc výnimky)
odvahu vyskočiť


Peter Šípoš (*1964, Topoľčany) po gymnáziu vyštudoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave exaktný odbor: ekonomicko-matematické výpočty (v súčasnosti Ekonomická univerzita v Petržalke). Vtedy mal z poézie prečítaného akurát Básnika a ženu od Smreka, listoval v Mihálikových Sonetoch pre tvoju samotu a v zbierke stredovekej talianskej ľúbostnej poézie, ktorú mu darovalo gymnázium po maturite. Dnes žije sám v Topoľčanoch. Približne pred siedmimi rokmi začal písať poéziu ako svoju katarznú potrebu na literárnych weboch. A dva roky súťažne. Ešte nepublikoval knižne ani časopisecky. Objavuje sa len v zborníkoch v prípade ocenených básní. Niektoré odzneli v rádiu Lumen. Zveľaďuje sa klubovo, aj keď len sporadicky, krátko, väčšinou korešpondenčne v LK Poema Horné Srnie, LK POET Prievidza, a BRAK Bratislava. V apríli tohto roku sa stal spoluzakladateľom literárneho klubu LK TakSi Topoľčany.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s