Básne: Mojmíra Némethová

*

ošúpaná sýkorka
krehko a kovovo
skuhrá

investuj nádej
do jej posledného
vlhkého spevu

je večer
jej čas
aby zhlboka vydýchla
a pri svetle úzkostných pocitov
zapípala svoje vypálené
(do tla)

—skuhrá
—skuhrá
(je mi z toho zle)

bola raz sýkorka
mala žlté krídla
letela do sveta

—SKUHRÁ

už jej nevenuj ani ten roztopený
pocit pozornosti
stisnutia
roztrieštený glóbus
akordeón
kakofónia

otvorená na tri centimetre
rana do pľúc rovno pomedzi rebrá
nedisciplinovaný príval
robím šnurovačku
pozorujem japonskú sfingu
poetku a maliarku
dievča čo mluví
a neskuhrá
kde je nejaká
rovnováha sentimentu
niekto ho má a niekto
si vie pichnúť do ruky
sýkorkin zobák
aby už
sklapla

*

lakovaná koža našich predstáv
je prázdna

rovnako ako minulý týždeň
a ten týždeň predtým

je to už ročný cyklus
neviditeľných políc na knihy
odignorovaných básní

a ďalších hrdzavých slov

*

pridusene vydáva zvuky
o osolenej ceste popod dva hrady

prvý hrad a pozorný pohľad na vodu
druhý hrad a pamätník, ktorý tu nechali Francúzi
rozhovor tikajúci ako budík do sviatočného dňa

pridusene sa vydáva
po rozsmoklenej ceste
akási kresba bez dravcov

všetko je vtedy ukryté
v otvorených priestoroch
modernej architektúry


Prečítajte si aj: Mojmíra Némethová: Holičstvo spomienok.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s