Básne: Dušan Šutarík

Neobhrýzaj

Nie je to vresk nad oblohou ale záliv
v ktorom sa ako prichádzajúci súmrak mihajú medené oči mačiek.
A cirkus už roztvoril brány: jeho fólie premieňajú spiaci kraj.

Čo sa stratilo? Vzdialený trepot, kufrík a domŕtva obložený sendvič.
Pristihol som ťa v inej galérii, dívala si sa na televízor.
Za čím sa plavia muchy a mravce? Meníš stravné lístky za beduínske šatky.
Nie je to námestie zo šliach, ani z kostí mamutov.
Dovrnela si na mojich prsiach, kravám
sa zrazilo mlieko. Kabát ktorý nemôžeš dopnúť.

Ešte si nejedla. Vyhasnutá pahreba žalúdka.
Kradli sme a budeme kradnúť. Hermelín, prehadzovačky,
pervitínové deti. Strelná rana miznúca v náprsnom vrecku saka.
Do rána zhnijú všetky futbalové štadióny.
Kúpim si dva poháre, zapriahnem koč. Neobhrýzaj si prsty na nohách.

Málo rukavíc

Kupuj si snehové náboje, tvoj hlas zanikne
a ležiac na stole budeš premýšľať.
Hranolky ponárané do soli. Za polárnym kruhom stretneš ženy
s ústami plnými triesok, do môjho boku vpichneš čepeľ,
tvoje prednášky o globálnom otepľovaní budú počúvať háky mäsa.

Vlak preráža prsty, zajtra mi príde kniha.
Z jesenných jabĺk sa trúsi súmrak. Odchádzajúc do štátu kobercov,
so slimákmi prinášajúcimi zimu. Bez stolnej lampy.
Odídem k moru, jazyk si nevezmem.

Z týchto kopcov sa budú robiť lievance. Čítam báseň:
je v nej málo rukavíc. Schodami pretečieš, neznáma ako kašeľ hrobára,
ako výskok uprostred leta.

Tenisové kurty

Zuby vystrčené v údive. Slnečníky prehryznuté letným vzduchom.
Raždie pohodené v skúšobnej kabínke, motorové člny,
sekery za výkladmi, plechová konzerva so stopou tvojej tmy.
Až nadránom vyplávalo telo z rieky: smutné ako citrón namočený do kávy.

Márnice, kašeľ, marcipánové kone, živé pochodne kvetov,
klbká vlny ako héliové balóny, mrznúce internetové stránky.
Zapaľovač položený na stoličke.
Muž umýva auto, stierače pustené. Podväzkový pás,
cínový chechot klimatizácie. Pozostalosť je len tortový podnos.
Mala si presne vymeraný tieň, vodila ho na kĺzačky.
Špáradlá sa rozpúšťali v ústach, zanechávajúc za sebou plombové tiene.

Treba mať na pamäti: vychádzajúce slnko neotvorí dvere do špajze
a jeho slová smerujúce k spiacim fľašiam oleja
si môžeš len domýšľať. Však to neboli ani tri roky,
keď som ťa videl na nábreží v obkolesení stánkov s rybami.
Jazyk vstrčený do pravého líca. Povraz na tebe
pôsobil nemoderne. Vážky sa vracali z vychladnutých izieb.
Na cestách ihličnaté stareny, kľučky.

Vrhanie na plátno

I.

Rezance z polievky.
Melón.
Dívam sa na mlieko v pohári:
líšky plávajú.
Búšenie do hrncov.
V krku cítim nikotín.
Odstrihnuté copy nevinných dievčat.
Hlinený schodík,
metličky jazdia v žalúdkoch.
Atrament v kolene
a metličky jazdia v jablkách.
Ľudia odhadzujú hrebene.
Šialene nezodpovedné.
Je tu taká montáž.
Je tu taký vietor, ktorý veje.
Balón. Nesquik. Koala. Autostop.
Ani za päťdesiat rokov
sa nestanem revízorom:
zostane len akási túžba, detský sen, parmezán.
Kočíky v autobusoch sa zakazujú.
Okolo sa plašia myši.
Jasličky stratené v lese.
Ide leto, zase komáre.
Vitriol na vás všetkých.
Práve teraz vo vedľajšej izbe niekto zapískal.
Klik, klik, klik, klik,
scrollujem obrazovku,
ale vyskakujú na mňa len zvláštne reklamy,
pracie prášky a hortenzie.
Ja som predsa neumrel!
Stále vidím mačky a hviezdy na oblohe.
Tykám si s nimi:
Natasha Nice.
Faye Reagan.
Malena Morgan.
Celeste Star.
Štátnice: potrhané vreckovky
na skorodovaných rúrkach.
A ja dokážem myslieť len na vytrhnuté kúsky:
muzikál s jaštericami
a western plný kŕmnej kukurice.
Samantha Ryan.
Justine Joli.
Tori Black.
Siri.
Vám venujem spev,
vám venujem petržlen.

Z posteľných plachiet
vyrobiť strašidlo,
kým vyjde dužinatá vlečka úsvitu,
kohúty vliecť za sebou:
cestujúci s prepadnutými tvárami.
Muchotrávky na parapetoch okien.
Menovať.
Šero v žalúdku chrta:
husle, lyžičky červenej rudy,
chvenie hrncov.
Objatie a drevený zub.
Pneumatika valiaca sa z kopca.

II.

Za oknom už sovy.
Hornatá krajina.
Divadlo v plameňoch.
Prechádza auto,
svetielka vyfučali.
Kamera.
Kancelárie: prázdne stoličky.
Ponožka: dúha na večernej oblohe.
Za oknom už sovy.
Za oknom už kolibríky neznámych.
Pil som kofolu.
Nočná mora.
Katafalk.
Záhony žihľavy
skrývajú mnohé prízraky.
Bezvedomie.
Žltá hmla. Prehltnutá hostia.
Guľaté hlavy lámp.
Vozíky.
Stíchnutý supermarket
a klopkanie podrážok.

V telefónnej búdke
dychčia ľudia.
Leskne sa britva,
na rúčke stále stopy po prstoch.
Neznámi starci
vychádzajú z rybárskych lodí.
Všetko sa podobá pilinám.
Už rašia mandragory.
Strieľaj. Čierne cesto.
Komín privrie oči.
Sovy prevlhnú,
budeme ich nosiť vo vreckách.
Dáždniky plynú nerušene,
ako tráva vlniaca sa
v žalúdkoch párnokopytníkov.

III.

Ráno. Obchody.
Kúpim si topánky,
po ceste stratím klbko.
Musím dokončiť niekoľko kresieb.
Bazény. Rýmy zabíjajú vlkov.
Zlomia mi krk.
Dohady, šumenie.
Politika prestala
byť na programe dňa. Mesiac
pohltí slnko. Ropu máme,
tak načo sa snažiť?
V kine si účtujú viac,
nohy ma neposlúchajú.
Čítam si nákupný lístok,
čítam nápisy na billboardoch.
Dnes sa mi znova snívalo
o základke. Druhý sen
bol o nanukoch a skalpeloch.
Zajtrajšok vletí
do kútikov očí: stareny z alobalu.
Pozajtra to bude ružová kostička.
Sníva sa mi o maturite,
na zelenom stole ležia zemiaky.
Krájač na netopiere.
Krájač na netopiere.
Žlč na oknách.
Ikry v hniezdach.
Lekná sa zobúdzajú.


Dušan Šutarík (*1989) vyštudoval VŠMU, odbor scenáristika a dramaturgia. Publikoval časopisecky na Slovensku a v Česku. Tvorbu uverejňuje hlavne na svojom blogu: sutarik.blogspot.com. Žije v Šamoríne.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s