iLeGaLiT MaG

Lucia Siposová: ROZCHOD NA 75 %

ROZCHOD NA 75 %

Volám sa Anča Pagáčová a mám tridsaťdva rokov. Rozišla som sa s Gašparom. Teda on so mnou. Už tretíkrát. Každý rok raz. Preventívne. Najhoršie je, že sa na to nikdy nedá pripraviť. Príde to nečakane. Bez symptómov. Ortuť v sekunde vystrelí z nuly na 42 stupňov. A finito. Ja som vo výhode. Som obeť. Nenesiem za to zodpovednosť. O rozchode predsa rozhodol on. Musím prekonať istú bolesť a poníženie, ale inak si ma na rukách čičíka osud. Nemôžem urobiť vôbec nič, iba čakať. Ubehnú dva týždne a on sa zasa vráti.
Je krásny júnový deň. Obedujeme v reštaurácii pri Dunaji. Po každom rozchode ma vezme do nejakej delikátnej reštaurácie, čo ma irituje, lebo mám totálne stiahnutý žalúdok a nemôžem to žrádlo ani ochutnať! On sa spokojne zalizuje, lebo presne vie, kam vedú jeho myšlienky, zatiaľ čo ja čakám na ortieľ.
„No, rozmýšľal som.“
„A nebolelo ťa to?“
Je zvyknutý na moje ironické poznámky.
„Včera v noci som bol v bare. Boli tam všelijaké ženy. Pekné aj škaredé.”
Toto je Gašparova zásadná charakteristika ženského pohlavia. Ženy sa delia na pekné a škaredé. Ja patrím asi do nejakej podskupiny, ktorá ho drží v neistote.
„Bol som tam s Petrom. Všetko sme dopodrobna rozobrali. On je už dlho slobodný a sám, a hovorí, že ani to nie je bohviečo… Stretol som aj kopec iných známych. Rozprávali o svojich vzťahoch aj chorobách. A zistil som, že sme na tom vlastne veľmi dobre. Vyhovujeme si na 75 %. To je výborné číslo!”

Minulý týždeň som bola úplne na lieky prášky, chorá ako pes, oslabená po rozchode. Ledva som držala hlavu na krku. Stretla som v lekárni dve herečky. Vnímala som ich ako cez sklo akvária. Niečo štebotali, niečo som odpovedala. A oni že Anča, ty si balzam, inšpirácia… S tebou je ako na dovolenke! Namiesto Choďte s tým do riti! som sa slušne rozlúčila a odtackala na neplatenú dovolenku do svojho bytu, kde som sa týždeň kurírovala. Celý život vyzerám šťastne. Vyrovnane. Silná, pevne stojaca nohami na zemi. Trpím syndrómom amerického úsmevu. Aj vo chvíľach, keď si želám, aby ma ľutovali. Pred dvoma týždňami sa Gašpar so mnou v návale hystérie rozišiel. Nechal ma v raji – v meste Bordeaux. To si nemôže dovoliť každý.

Do Provensálska nás pozvala jedna európska banka, udržiava si tak náklonnosť svojich klientov. Prekrásna krajina! Za každým kopčekom zámoček s jazierkom a vinohradom, ktorého majiteľom je obyčajne niekto osamelý. A všade ruže. Prečo ruže?
„Lebo ruže sú strážnymi anjelmi nášho vína. Ak náhodou začnú chorľavieť, je to varovanie, že treba hrozno čo najrýchlejšie obrať, lebo ho čoskoro napadne hmyz. Ten istý hmyz, ktorému padli za obeť ruže,” vysvetlila mi Francúzka so smutnými očami a presunula sa k dôležitejším hosťom, medzi ktorými sa motal aj Gašpar. Kráčala som popri nekonečných radoch hrozna a kontrolovala ruže. Boli zdravé. Ako ich zdravé víno. Pritom mi napadla skvelá vec!
Aké by bolo fantastické mať doma takú ružu, ktorá by ochorela zakaždým, keby som urobila nejaké zlé rozhodnutie. Jasný indikátor, božia ruka, riadenie osudu. Vedela by som, že rozhodnutie treba rýchlo zmeniť, kým sa ruža zase nepozbiera. A ja s ňou. Možno niekto taký kvet doma má. Možno taký kvet má doma každý, len si to nevšimol…
Gašparovi svietia oči. Je materiálne nadržaný. Nosí sa ako páv, kladie mnoho otázok, dokonca žartuje. Stáva sa stredobodom pozornosti. Predstavuje si, aké by to bolo, kúpiť zámok vo Francúzsku. Poznám ho ako svoje gaťky. Má totiž jednu veľkú vášeň. Lov na nehnuteľnosti. Myslím, že ide skôr o ten lov ako o tie nehnuteľnosti. Väčšinou utrápi na smrť všetkých realitných maklérov, ktorí zúfalo dúfajú, že nájdu, po čom túži, aby sa ho už konečne zbavili. S Gašparom si musíte zaslúžiť svoje peniaze. Výžmýka z vás aj to, čo tam nie je. Bože, ako mu pekne svietia tie jeho čierne uhlíky! Vždy som šťastná, keď je duchom prítomný.
Po kráľovskej päťchodovej večeri zaľahneme. V tme Gašparovi zase zasvietia jeho divé oči. Tentoraz je nadržaný sexuálne. Mám plný žalúdok, chcem mu oponovať. Ale kým sa spamätám, je po tom. Chvalabohu, bolo to šup-šup.
„Je tu krásne! Len logistika na piču. Škoda.“
Škoda. Provensálsky zámoček nekúpime.
„Dobrú noc.“
Poviem si sama pre seba. Gašpar vždy zaspí skôr. Moje myšlienky sú ako malé rýchle myši. Ako besné mi behajú v hlave, chceli by zmiznúť, ale narážajú do stien, nevedia nájsť únikovú cestu. Zaspím, až keď vybehnú von ušami.
Na druhý deň ráno si ideme s Gašparom zabehať. Teda akože spolu, ale v skutočnosti každý zvlášť. Iným smerom, k iným vinohradom. Neviem prečo. Nemáme veľa vecí spoločných, ale spoločne beháme. Tak prečo každý inde? Nerozumiem tomu.
Konštantne popíjam vínko, veď čo iné mám na degustácii vín robiť? Ochutnávame hriešne drahé moky pána Rotschilda. Keď si predstavím, ako ich o chvíľku vycikám, príde mi to ľúto. Gašpar ani neokoštuje. Je „na dráte” s Wall street. Vôbec mu nedochádza, že celá Wall street chce byť tam, kde sme my! To je predsa cieľ! Chudák Gašpar. A chudera ja. Ja chudera osamelá v lone Provensálska. Kto by bol povedal, že aj takto môže vyzerať chudoba? Ani spolu nepijeme, ani spolu nebeháme.

Na mesto Bordeaux svieti májové slniečko. Rodinky piknikujú. Deti sa kúpu vo fontáne. Všade samí cyklisti. Všetkého tak akurát. Ideálne mestečko. Takto nejako by som si predstavovala svoj domov. Celé dni by som sa kochala tou atmosférou. Ale všetko musí zostať iba pri slove by. Nenarodila som sa tu a to podstatne mení situáciu.
Zvoní telefón. Gašparova účtovníčka.
„Práve sme zistili, že vás okradla asistentka.”
„Koľko…?!“
Situácia sa podstatne zmenila.
Sedíme pri večeri. Ticho pred erupciou. Chcem mu byť oporou, ale on nechce.
„Máš problém. Ďalšia žena zradila moju dôveru.”
„To ma mrzí. Čo s tým mám ja?”
„Aj ty si žena. Máš smolu.”
Roztrasenou rukou sa načiahnem za olivovým olejom. Podarí sa mi drgnúť do sklenenej fľašky s octom. Padá na starú kamennú dlažbu a rozletí sa na márne kúsky. Celá ulica sa za nami otáča. Gašparovi sa rozšíria nozdry a z jeho úst sa začne valiť horúca láva.
„Len mi robíš hanbu! Mám ťa plné zuby! Na čo ťa mám? Na toto? Na čo si ty mne dobrá?”
Potetovaný čašník pohotovo pribehne a s úsmevom zametá črepy.
„No problem, madame.“
„It is a big problem!“
Osopí sa na neho Gašpar, a potom už nepovie ani slovo. Ani čašník, ani Gašpar. Slovo nepovie ani na druhý deň. Ani ďalšie dva týždne v Bratislave.

Teraz sedíme v drahej reštaurácii pri Dunaji so skvelým potenciálom sedemdesiatpäťpercentnej úspešnosti nášho vzťahu.
„Pozri, veď nemusíme sa zobrať hneď. Chvíľku ešte počkáme. Ale v podstate tomu neujdeme. Je to len otázka času… Ťažko nájdeme niekoho iného, kto by nám tak vyhovoval. Na 75 %. Veď to je výborné číslo!”

_ _ _

Publikovaná ukážka je z knihy S láskou, Anča Pagáčová.

_ _ _

Lucia Siposová, zdroj foto: siposova.com

Lucia Siposová (*1980, Bratislava) vyštudovala hudobno-dramatický odbor na konzervatóriu v Bratislave. Po štúdiu hosťovala vo viacerých bratislavských divadlách, účinkovala v muzikáloch aj v činohre. Bola členkou popovej skupiny Štyri a moderovala hudobnú televíznu reláciu Sedmička. V roku 2003 odišla do New Yorku, kde navštevovala herecké kurzy v HB Studio a prevažne pracovala ako čašníčka. Počas tohto 4-ročného pobytu v USA sa začala venovať vlastnej tvorbe. Napísala svoj knižný debut Hello. My name is Anča Pagáčová., ktorý bol vydaný v roku 2008 na Slovensku a stal sa bestsellerom. Po návrate do Európy dostala niekoľko filmových ponúk prevažne z Českej republiky. Zahrala si v troch filmoch Filipa Renča Na vlastní nebezpečí, Zrozen bez porodu a Hlídač 47 po boku českého herca Karla Rodena. Za túto rolu dostala hlavnú hereckú cenu na filmovom festivale v Tiburone, USA. Ďalej účinkovala v českých seriáloch Zdivočelá země a Neviditelní, a v slovenských seriáloch Panelák, Rádio Fresh a Divoké kone. Vyvrcholením jej filmovej kariéry bola zatiaľ rola vo filme režiséra Fernanda Meirellesa – 360, kde kontrovala veľkým hollywoodskym hviezdam. V roku 2012 uzrel svetlo sveta slovenský celovečerný film – absurdná komédia Juraja Krasnohorského Tigre v meste, ktorej je spoluautorkou a koproducentkou. Písanie sa stalo súčasťou jej pracovnej náplne. Pripravuje scenáre na rôzne spoločenské podujatia alebo tematické projekty. Často spolupracuje s hudobným skladateľom Michalom Novinskim, spieva a píše pre neho texty piesní, najčastejšie skomponované pre divadlo alebo reklamu. Účinkuje v Štúdiu L+S v inscenácii Mínus dvaja v spoločnosti pánov Bolka Polívku a Milana Lasicu. Od septembra 2013 exceluje v koprodukčnej slovensko-slovinskej kabaretnej one woman show Slovenka na kvadrát. V máji 2015 vyjde vo vydavateľstve Herial voľné pokračovanie jej debutu, román S láskou, Anča Pagáčová.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s