Básne: Peter Bilý

Prečítajte si aj rozhovor s autorom.

_ _ _

Príprava na smrť

poézia je mi už úplne ľahostajná:

pegasove krídla som dohodil za pár drobných
nejakému mäsiarovi,

múzy som vyhnal kurviť sa do nočných ulíc

a konečne som sa prestal vyjadrovať v metaforách,
veď čo sa dá povedať
nad zdochlinou
ďalšieho lyrického papagája?

 

večer je vlhký ako stehná nadržaných sekretárok.

si vyhasnutá,
iba občas blikáš ako neóny špinavých putík,

tvoja skúsenosť mi je nanič,
„výhody” svojho „spoločenského postavenia”
si tak môžeš vies čo…

kto mi ukradol modrú oblohu nad hlavou?

vankúš kedysi plný mojich detských snov
som strčil pod vyfliaskaný, červený zadok
svojej hlúpej milenky,
tak ako všetko,
všetko…

Gigolo blues

nerád varím sám pre seba,
toľko desiatok minút babrania sa pre niečo,
čo aj tak o pár hodín
spustím za banálnej hudby čriev
dolu porcelánom

nenávidím kuchyňu pre jedného,
stôl s jednou stoličkou,
atď.

laura ma pozýva do reštaurácií,
susana mi platí nájomné,
za vanessine peniaze kupujem drobné darčeky pre saru.

som ten, kto dáva zle naklonený vesmír
naspäť do rovnováhy.

je toľko nenaplnených ženských zmyselností,
dievčat, ktoré niekto nevypočul do konca…

(„ach, ach, ááááách…”)

praskanie broskýň!
počujete?

stačí k tomu tak málo,
broskyňa praskne,
omámi ťa sladkým šťastím ovocia
šťava ti z nej vytečie na bradu.

som ten, koho chcú mať naozaj rady,
             ale nevedia ako,
s kým sa nechcú báť nehy,
             ale nemusia prečo,
s kým noc musí byť plná fantázie,
             veď každá noc sa predsa končí
                         v posteli
(a nakoniec je takmer jedno v ktorej).

som ten, kto by sa aj obetoval
pre spásu
svojho sveta
na kríži ženských ramien,
ale vždy keď ako a prečo…

Klaunovo popoludnie

Tak už aj ty vieš, čo vie každý
hlupák. A koho si tým spasila?
Na tvojich perách
príchuť vraždy.

A v každom bozku
kúsok násilia.

Ranný koncert molekúl

Špinavá neha nech v nás zostane.
… aj hlúpa milenecká viera…

Chcela si viac než mestské zviera?
Hra tieňov. Ilúzia. Poznanie.

Tak poďme. (Žiadne „Ave Eva”.)
Utekaj zo mňa ako z chlieva.

Malé duše

… a život s malou dušou účtovníka
nám zrátal nepriznané omyly.
Dnes: krach, či bankrot? Ťažko sa mi zvyká
na lacné slová. Veď sme skončili.

Vášeň šla preč a cit sa strácal…
Nechcela si byť ako ostatné.
Tak v tričku falošného hráča
ušiel som vypískaný do šatne.

A aj v nej: stále len tá istá žena.
(Žiť tajne, akoby som nemohol.)
Nadránom pri nej zaspím ako šteňa
a budem čistý ako alkohol.

Pohlavie hodín: chvíľa bola správna.
„Kúpte si slzy vesmírneho klauna!“

Alkohol

Ešte aj vlastný tieň sa ma bojí. Zodvihnem noviny zo zeme
a tam, kde ležali, je nuda. Otvorím dvere a za nimi stojí tá
istá nuda. Na pokrčenom notovom papieri píšeme knihy
Pre nejaký vzdialený požiar.
Ten tieň pri podlomených kolenách odo mňa pri prvej
príležitosti utečie, viem.
Pohlcujúci, očisťujúci oheň bude. Nad týmito notami sa,
šialenci, naťahujeme zbytočne.

_ _ _

Publikované básne sú zo zbierky Nočné mesto.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s