iLeGaLiT MaG

Recenzia: Kruhy

Silvia Mátefy: Kruhy. Garmond, Nitra 2014.

Úvodná dedikácia zbierky „venované vode“ mi okrajovo pripomenula Urbanovu poéziu, no jej obsah nemá nič spoločné ani formálne, ani myšlienkovo s jeho tvorbou. Jožo Urban je iná šálka polievky ako Silvia Mátefy.

Mátefy je protipólom Urbanovej výrečnej slohy, v ktorej býva obsiahnutý celý život. Silvia Mátefy si naopak  vzala za svoje minimalistické poňatie poézie momentu, čo je zrejme externý vplyv a nie živelné vyliatie inšpirácie. Jej tvorba nie je typická pre takzvanú slovenskú ženskú poéziu (nerada používam tento výraz, ktorý sa vôbec nemal zrodiť v ústach mužských kritikov). Je to vedome kormidlovaná loď skromných veršových liniek, medzi ktorými naozaj ťažko nájsť zbytočné výrazy a verše.

Zatiaľ som sa ešte nestretla so štýlovo podobnou tvorbou u slovenskej poetky, preto ju nemám ako a s čím porovnávať. Táto recenzia bude teda veľmi subjektívna.

Hneď prvá báseň jasne ukazuje umelecký zámer a štýl:

Na ulici

zmoknutá do nahoty
som spadla
na miesto
kde rastie tma

a tam som ťa stretla
s iluzórnym dáždnikom

Toto sú verše skutočne vyzlečené do nahoty, oprostené od pozornosť odvádzajúcich odbočení, no s potrebnou dávkou básnickej obraznosti. Toto je naozaj poézia a nie suchopárna správa o živote. Silvia Mátefy podľa mňa dala tejto básni všetko nevyhnutné, ale ani o pixel viac, čím vzniklo potrebné ohraničenie a zvýraznenie myšlienok na doraz.

Mátefy píše intímnu poéziu, ktorá je však delikátne zahalená do závoja básnických obrazov. Žiadna anatómia tela zo zúfalstva, že autor nezaujme pozornosť. Jemné ženské cítenie seba a sveta okolo nej sú spolu prepojené, pulzujú jedno v druhom, pretekajú a zobrazujú tým jej predstavu seba a „jeho“ vo svete ovplyvňujúcom a uchvacujúcom telá a mysle. Skoro v každej básni si potvrdzujeme dedikáciu zbierky, že autorka je inšpirovaná vodou a tekutosť jej tvorby naznačuje pohľad na život, kde sa sústavne veci menia, tečú, vyvíjajú.

Náznakovo opisované vzťahové konflikty implikujú trochu smútku, no nie vtieravého, len konštatovaného ako nevyhnutný jav. Poézia sa u Silvie Mátefy stáva viacej zrkadlom reality, než sa na prvý pohľad zdá, známe konflikty medzi dvoma pohlaviami popísané v skratke sú väčšinou ľahko čitateľné a ich básnické zobrazenie sa dá preto bez vyrušenia naplno vychutnať.

Poetické plynutie neprerušene pokračuje až do konca a čitateľ sa na záver zbierky cíti celkom umytý a obživnutý, lebo pochopil, že jeho problémy sú aj autorkinými problémami, že jej psychologické postrehy patria do rámca generačnej skúsenosti. A táto skúsenosť, našťastie, nie je diagnóza, len splývanie a rozdeľovanie a všetko, čo k tomu patrí.

Z vyššie spomenutého vyplýva, že poézia sústredená na prírodné živly, ako nástroj vyjadrenia, pekne ladí so svojím názvom, keď robí kruhy na hladine vnímania, na ktorú hádže autorka kamienky svojej obraznosti.

Odporúčam túto netradične minimalistickú poéziu, ktorá má všetky atribúty kvalitnej zrelej tvorby a určite sa zaraďuje medzi to najlepšie, čo sa momentálne publikuje v tomto žánri.

Ľudmila Balážová-Marešová

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s