Ružena Šípková: Príbehy pani P.

sociálna situácia pani p.

jej dcéra
a vnúčatá
zanechávajú
stopy
na inej strane
vetra

ona má
na spomienkach
odtlačky prstov
dvoch blížencov
ktorým v žilách
koluje
minulosť

pani p.
vždy videla
číslam do duše

keď si spočítala
dôchodok
začala drhnúť
schody do neba

jej chorý psík
skrýva v srsti
pegasove krídla

niekedy
zadržím dych
ponorím sa
do jej
dvojizbového bytu

debatujeme
             o šetrení
             o šatách zo sekáča
             o diétnych psích granulách

pani p. pri mne
omladne

mne pomaličky
šedivejú
korene

pani p. prestala písať básne

keď v hlbokom
svetle
a v milosrdnej
tme
hľadala
intenzívny život

túžila vstúpiť
do podstaty
v črievičkách
popolušky

nosila
             hudbu
             tanec
             spev
             smiech
ako pestré
korále

ich šnúrku
kmásali
hádky a plač

čisté biele papiere
boli ako prázdne
perinky

žiadne slová
neobhrýzali
mliečnymi zúbkami
perá

intenzívny život
odišiel s básňami

pani p. musela vyjesť realitu

ako vareného
slimáka z ulity

hodila očkom
po uchu ihly

zbadala tmu
na konci tunela

čas prešiel okolo
stúpil jej
na nohu

pokrčila plecami

vrátila sa k poézii

pani p. a špina

pani p. mi dáva
lekcie do života

             nemysli si že život
             je ružový
             nenamýšľaj si
             nesnaž sa rúbať
             privysoko

             možno raz budeš rada
             keď si zarobíš
             umývaním záchodov
             a zametaním

             špina patrí k životu

potom vezme
do rúk mydlo

verše nechce
zašpiniť

pani p. upratuje

v tej istej budove
kde kedysi robievala
výplaty

pohľady bývalých
kolegýň
jej lezú
na nervy

radšej vysáva
a zametá
vonkajšie schodište

sem-tam okolo nej
prejdú
mŕtvi básnici

z topánok strácajú
kúsky hliny
a suchých stebiel
trávy

pani p. navštívila paríž

poukaz vybrala
z obálky
ako perlu
z lastúry

čakala
             pokoj
             romantiku
             pohodu
             kroky mŕtvych básnikov
             smiech edith piaf

namiesto toho
zažila stresy
a zhon

pod víťazným oblúkom
cítila že prehráva

namiesto na eiffelovku
šla na kávičku
a vravela si
             bez návštevy kaviarne
             akoby som nebola
             v paríži

pani p. nemá rada milesa davisa

vraví
             och to je
             ťažká muzika

občas večer popíja
červené víno
počúva stašákove
pesničky

napokon zroluje
koberec
sama tancuje
zanôti si

čierny psík
klopká chvostom
do rytmu

pani p. patrí
iba jemu

–  –  –

Prečítajte si aj rozhovor, v ktorom sa dozviete viac o autorke: Rozhovor: Ružena Šípková.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s