Rozhovor: Ružena Šípková

Ružena Šípková, zdroj foto: seredonline.sk

Ružena Šípková sa narodila v Myjave, kde aj žije a tvorí. Bola pravidelne oceňovaná v mnohých literárnych súťažiach a svoje básne publikovala v literárnych časopisoch Dotyky, Slovenské pohľady a v rozličných zborníkoch. V roku 2007 vydala svoj básnický debut s názvom Popoluška. Nasledovali básnické zbierky Nemám nič proti realite a V pôvodnom znení s pilulkami.

Čo ťa priviedlo k poézii? Kedy si začala tvoriť?
Odmalička mi mama i stará mama čítali prózu i poéziu, samozrejme, primeranú môjmu veku. Je zvláštne, že máloktorá poézia sa mi páčila, skôr som inklinovala k próze. Spomínam si však na knižku Prstom po glóbuse od Jany Šimulčíkovej, to bola poézia a veľmi na mňa zapôsobila. Už ako dieťa som si občas zaveršovala, ale len tak zo žartu. Keď som mala 11 rokov, skúsila som napísať básničku, len tak zo zvedavosti, či to zvládnem. Tá básnička sa volala Dážď a technicky to nebolo nič svetoborné, boli tam aj gramatické rýmy. Samozrejme, veď som to písala bez poetických znalostí. Moja mama ma v tvorbe povzbudzovala, písanie ma začalo baviť, a tak som písala ďalej. Básničky mama zaniesla mojej učiteľke slovenčiny, ktorá ich poslala do súťaže Literárna Senica. Keď Pán Boh dá, aj motyka vystrelí. Básničky boli v súťaži ocenené, a tak sa začali moje literárne pokusy.

Skúšala si niekedy písať aj prózu? V čom vidíš výhody poézie?
Občas píšem prózu, no väčšinou si ju nechávam len pre seba. Ktovie, možno raz z toho stvorím niečo publikovateľné, ale zatiaľ sa na dráhu prozaičky necítim. Próza sa mi píše ťažšie ako poézia. V poézii si môžem tvoriť svoje krátke „jednohubky“, v ktorých nemusím blúdiť masou textu. Tiež sa mi zdá, že sa v nej viem lepšie vyjadriť ako v próze. A keď chcem niečo vyjadriť tak, aby tomu nerozumel každý, je poézia priam ideálna.

Čo pre teba znamená báseň?
Moja vlastná báseň pre mňa väčšinou znamená krátky záznam určitého okamihu, príbehu, nálady. Pôžitok, trápenie, rébus. Je to zároveň priestor, kde môžem otestovať svoju tvorivosť. Ak výsledok niekoho osloví, inšpiruje, je to ideálne.
Cudzia báseň môže byť pre mňa tiež pôžitkom, trápením, rébusom. Závisí to od môjho momentálneho duševného stavu i od spracovania, štýlu a atmosféry konkrétnej básne.

Ako by si charakterizovala svoju básnickú tvorbu? Čo je pre ňu príznačné?
Voľná téma a voľný verš. Snažím sa písať stručne, zaujímavo a básne zakončovať dobrými pointami. Niekedy sa mi to darí viac, inokedy menej. Charakterizovala by som to slovom hľadanie.

Ktorí sú tvoji obľúbení básnici či poetky? Čím ťa ich tvorba najviac oslovuje?
Obdivujem veľmi veľa básnikov a poetiek. Najviac ma oslovuje originálne videnie sveta. Veľmi rada mám napríklad poéziu Evy Luky a oslovujú ma i básne Eleny Hidvéghyovej-Yung. V poslednej dobe ma zaujala básnická zbierka Kataríny Kucbelovej Vie, čo urobí, básne Marcely Veselkovej, Miroslava Búrana, Maye Bednárik Tarabovej, Erika Ondrejičku, básnická zbierka Romana Beňa Vrstvenie atď. Zo zahraničných autorov ma oslovila napríklad tvorba Teda Hughesa a Matthewa Sweeneyho.

Kde hľadáš inšpiráciu pre svoje básne? Kedy najčastejšie píšeš a ako vyzerá proces vzniku básne v podaní Ruženy Šípkovej?
Väčšinou si inšpirácia nájde mňa. Rada by som dokázala tvoriť básne pragmaticky, ale zrejme je to nad moje sily. Musím mať náladu, silný impulz. To je často niečo, čo zasiahne práve len mňa a objektívne je to bezvýznamné. Keď dostanem tento prvotný impulz, píšem. Zvláštne je, že je to často okolo 23.00 h., ak som ešte hore. Vtedy sa chystám spať. Preto si básničku väčšinou len rýchlo poznačím a ráno na nej ďalej pracujem. Ale často sa básnička „vypýta na svet“ aj cez deň. Väčšinou ju rýchlo napíšem, nechám asi mesiac „odležať“, a potom ju vylepšujem. Niekedy treba popracovať na pointe, niekedy na ostatnom texte. A často sa pýtam ľudí, ktorí sa v poézii vyznajú, na ich názor.

Aké sú tvoje literárne plány do budúcnosti? Na čo sa tvoji čitatelia môžu tešiť?
Stále sa snažím písať a publikovať. Pokúšam sa o cyklus básní. Rada by som sa na budúci rok zúčastnila Medzinárodného výtvarno-literárneho sympózia ORA ET ARS na Skalke pri Trenčíne, pevne dúfam, že mi to vyjde. Pracujem na svojej štvrtej básnickej zbierke, hoci ešte nie je jasné, kedy uzrie svetlo sveta. Isté je, že na nejakú radikálnu zmenu štýlu písania sa nechystám a naďalej sa snažím pristupovať k literárnej tvorbe s pokorou. Tiež sa venujem písaniu článkov do časopisov našich občianskych združení a čím viac píšem, tým väčší rešpekt mám aj pred serióznou novinárskou prácou.

Zhováral sa Martin Chudík

–  –  –

Prečítajte si aj ukážky z tvorby autorky: Ružena Šípková: Príbehy pani P.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s