Poviedka: Annamária Závodníková

Krava dáva mlieko

Dedo vždy hovorieval, že keď vyrastiem, narastú mi na tvári chlpy. Hovorieval aj to, že sa nemám chytať ohňa a nemám jesť žltý sneh. Niekedy som ho nepočúval. Teraz je dedo už veľmi starý a tvrdí, že sám sa o seba nedokážem postarať, hoci vek by som na to aj mal. Hovorieva aj to, že keby žila babka, bola by zo mňa veľmi šťastná. Ale niekedy hovorí, že je dobre, keď babka nežije, lebo by umrela mojou vinou. Nechápal som. Pozeral som veľa filmov o vraždách, ale ani jedným spôsobom by som babku nevedel zabiť. Čítal som aj knihy, ale nie všetky sa mi páčili. Vraždy boli v poriadku, ale nechápal som šťastné konce. Keď sa v knihe vraždí, prečo sú postavy na konci šťastné?
Volám sa Benjamin Wales, ale chcel by som sa volať Ulrich von Liechtenstein. Nie kvôli tomu filmu s Heathom Ledgerom, ale preto, lebo to meno je nezvyčajné. A ja som nezvyčajný. Dedo mi vždy na raňajky pripravuje mlieko. Mám mlieko rád. Je v ňom vápnik, ktorý je dobrý na kosti. Dedo ma učil, že mlieko dáva krava, a preto by sme zvieratám nemali ubližovať. Ale dedo kupuje mlieko v obchode a ja som v obchode v živote kravu nevidel. Keď je taká potrebná, prečo si ju každá domácnosť nezaobstará? Radšej budú denne kupovať mlieko v škatuli. Dedo občas nazýva veci kravinami, ale to s kravou, ktorá dáva mlieko, nemá nič spoločné. Občas tie veci dedo nazve iným slovom, ale zakazuje mi ho používať, tak som si ho uložil do tej časti mozgu, ktorá zachováva informácie, ale neprídu mi automaticky na jazyk, takže to slovo nebude prvé, ktoré mi zíde na um, aby som ho použil.
Volám sa Benjamin Wales, ale chcel by som sa volať Ulrich von Liechtenstein. Okrem toho, že bol šľachtic, bol aj básnik. Aj ja chcem niečo napísať. Ale podľa deda sú moje básne morbídne. To podľa Slovníka cudzích slov znamená
chorý, nezdravý, chorobný; v umení úpadkovo chorobný.
Dedo hovorí, že mi kúpi rybu. Ale ja rybu nechcem. Nemám ryby rád. Nemajú žiadnu predstavivosť a ja ju mám. Ľudia sú primitívne bytosti, ktoré žijú pre peniaze, ale aj tak majú predstavivosť. Ryby ju nemajú, to znamená, že sú primitívnejšie ako ľudia, a ja také tvory nemám rád. Nemám rád primitívnosť. Aj dedo je miestami primitívny, ale deda mám rád, lebo je to môj dedo. Hovorí, že ak budem mlčať, možno mi vybaví prácu v obchode. Ale ja nechcem pracovať v obchode. Predstavil som si, ako stojím pri pulte a dojím kravu a dávam jej mlieko do škatuliek. Kravy mám rád. Sú v pohode. Dávajú mlieko a aj to mám rád. „Benjamin, večera je na stole,“ dedo otvoril dvere bez klopania. Nepáči sa mi, keď to robí. Mám rád svoje súkromie. Jedávali sme s dedom len dvaja. Všetci známi, ktorých mal, ho opustili, lebo nechceli byť v kontakte s niekým, kto má v rodine postihnutého. Ja som kamarátov nemal. A nikto sa ani nesnažil skamarátiť sa so mnou. Nikto, okrem tej divnej osoby v čiernom plášti, ktorá ma chodievala pozerať každú noc. Nerozprávam sa s ňou, lebo si myslím, že je to len výplod mojej primitívnej ľudskej mysle.
„Ďakujem,“ poďakoval som sa dedovi za večeru a vyšiel hore do izby. Počul som, ako dedo odchádza. Nevedel som, kam ide takto v noci. Ale zostal som sám. S ňou. Stála pri mojej posteli.
„Ahoj, Benjamin,“ prehovorila a mne sa jej hlas páčil. Neodpovedal som. „Benjamin,“ opakovala moje meno. Možno by som mal prehovoriť, možno by odišla.
„Choď preč,“ povedal som nakoniec.
„Tak predsa vieš hovoriť. Bojíš sa ma?“
„Nebojím sa ťa.“ Nebál som sa jej.
„Prečo sa ma nebojíš?“
„Lebo neexistuješ.“
„Si si tým istý?“ Nebol som si tým istý. Sadla si ku mne na posteľ a ja som sa chcel pozrieť do jej tváre. „Benjamin,“ pokračovala, „chcel by si byť normálny?“
„Nechcel. Ľudia sú hlúpi.“
„A ty si múdry.“ Nebola to otázka, tak som neodpovedal. „Benjamin,“ vedel som, ako sa volám, nemusela to stále opakovať, „môžem ti ukázať svet, v ktorom budeš šťastný.“ Pochybujem. „Také miesto neexistuje.“
„Poď so mnou a ja ti ho ukážem.“
„Čo bude s dedom?“
„To rozhodneš ty.“ Volala ma a ja som šiel.

–  –  –

Annamária Závodníková je moderátorka v rádiu MAX, ktorá miluje knihy, hlavne svet fantasy, pretože tam je možné všetko. Študuje žurnalistiku na UKF v Nitre. Má slabosť pre Anglicko a Angličanov. Stále verí, že sny sa plnia a že kritizovať je len usvedčiť autora, že to nerobí tak, ako by som to robil ja, keby som to dokázal.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s