Básne: Vlasta Hochelová

Drak

Dívam sa za roh chodby
do prúžkov koberca
a lesku xylolitu.
Prechádzam
snovým priestorom.

Je na zaplakanie prázdny
ako biele oko,
ako čierna štrbina
v zamrznutom úsmeve
mŕtvej rybky na pulte,
ako tichom vykradnutý kočiar
s odpadnutým kolieskom.

Za ohyb chodby
kladiem odrastené dieťa.
Schúlené by chcelo ležať
v jamke – teplo a sladko.

Takmer nedýcha.
Čaká draka.

Z ľahkého prievanu
vyvinie sa vietor,
duje a fúka
fujačí a fučí,
až kým
moja malá skica
neskrehne.
Až kým sa nespoznám.

Generačný vzdor

V lístí šuchotali drozdy
a naše nohy.
Nie však bosé v parku,
ale obuté v bielych teniskách
cestičkou Ondrejského cintorína,
kam sme chodili fajčiť
v tajnom pubertálnom spolku.

Ani prísne matky,
ani bratia v červených trenírkach
či pouliční tyrani,
ani pohoršení starci
s metálmi na hrudi
nás nehrešili
a nedusili –
tam v zákutí voňavého jazmínu
pod stenou solídnej hrobky.

Vylúpli sme z kameňa
dieťa
aj smrť
a bolo nám to jedno,
lebo nás sa ešte nedotkol
studený závan hrobu
ani večná clivota.

Na tiché miesto
priviedol nás vzdor.
Tam sme boli
jedinečne živí a vzácni.

Bublinky v záhrade

Najskôr vzlet
a pomalé klesanie do trávy.
Prask a nič.
Niečo,
čo bolo,
stalo sa ničím.

Najskôr hra s dúhou
– točí sa v blane
ako parašutista,
čo nezvláda let.

Tu ihrá viac,
tam je len tušením.
Krátky ponor
do okamihu,
keď niečo je všetkým
a všetko zas ničím.

Detské prískoky,
naduté líca,
vzoprenie na špičkách
k výzve letnej oblohy.

Na hodine telocviku
zrodu a zániku
záhrada ožila bublinkami.
Dúha vybledla,
kvapky vysychajú.
Rozvoniava káva…

Bolesť srny

Bolí ma smrť srnčaťa,
čo zahynulo pod kosačkou.
Bolia ma
jeho rozmetané kúsky v tráve,
čo nehodia sa do básne.

Mláďa pritlačené k zemi
nevyhlo sa tvrdosti gilotíny.
Bolí ma aj nárek matky,
čo našla prvorodeného
mŕtveho na pažiti.

Bolí ma premárnený život,
ubíja ma legitimita vraždenia,
zabitá hebkosť lásky
v každom priestore,
genocída neviniatok v sýtosti.

–  –  –

Vlasta Hochelová pracovala na Katedre žurnalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Ako aktívna novinárka publikovala články v rôznych periodikách, venovala sa aj literárnej tvorbe – vyšli jej básne a poviedky v literárnych časopisoch (Romboid, Rak), rozprávky v časopisoch pre deti (Rebrík), poviedka a tzv. miniromán v Slovenskom rozhlase. Niekoľko jej básní publikovali vo Fínsku (Maisema, Vastaus) a nedávno v Taliansku v medzinárodnej antológii poézie (aaA EUROPA CERCASI, 2014). Je autorkou Slovníka novinárskej teórie a praxe (2001), odbornej monografie Hodnotové aspekty masmédií s dôrazom na spravodajstvo (2011) a mnohých odborných statí v odborných periodikách a zborníkoch na Slovensku a v Českej republike. Vydala dve zbierky básní vo vydavateľstve Q 111 v Bratislave – Sen o nespavosti (2008) a Po lakte v popole (2011).

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s