Recenzia: Žítkovské bohyně

Kateřina Tučková: Žítkovské bohyněKateřina Tučková: Žítkovské bohyně. Host, Brno 2012.

Román začína úvodnou scénou, v ktorej sa sústreďuje všetka pochmúrnosť nasledujúceho deja a je zároveň aj kľúčovou zápletkou príbehu týkajúceho sa rodiny Surmenových. Sestra nachádza druhú sestru ležať v krvi a odvádza si jej osirelé deti, aby ich vychovala.

Text románu je spletencom fikcie a kvázi-dokumentaristiky, rozprávania a spomienok netere „bohyne“ z Moravských Kopaníc Surmeny. Liečiteľka, bylinkárka a zariekavačka sa stala druhým článkom reťaze prekliatych členov rodu, ktorých obšťastnila bosorka zaoberajúca sa čiernou mágiou strašnou kliatbou.

Títo skutočne končia predčasne a nedobre smrťou vrátane protagonistky príbehu Dory, netere Surmeny. Čo je však príčinou súperenia na život a na smrť medzi dvoma ženami sa čitateľ dozvedá postupne tak, ako sa rozpletá záhadný prepletenec záujmov zúčastnených postáv.

Neobvyklá téma, ktorá má presah do politiky a histórie, obhajuje renomé bohýň a vysvetľuje ako tvrdá päsť robotníckej triedy zatočila s dávnou tradíciou liečiteľstva a jeho vykonávateľkami.

Rozprávačka Dora Idesová pátra v archívoch a spovedá svoje susedky z Kopaníc a postupne tak  lúšti  kriminálnu zápletku, ktorá sa prelína s jej osobnou pomaly sa odhaľujúcou citovou drámou dievčaťa vychovávaného v detskom domove.

Na konci sa nám ukáže obludný obraz udavača a jeho pomáhačky, ktorý bol načrtnutý už počas prvej republiky a protektorátu a domaľovával sa ďalších štyridsať rokov.

V epilógu sa zrazu stráca rozprávačka Dora a v etnografickej práci pokračuje nová postava, ktorá sa v rozhovore s poslednou bohyňou Baglárkou dozvedá ako skončila Dora Idesová.

Keby kniha nebola založená na skutočných udalostiach (len mená sú zmenené), považovala by som ju za zbierku otrepaných dejových klišé. Tentokrát osud sám napísal desivú detektívku, ktorá by bola gýčom plným klišé, keby nebola skutočnou.

Aj keď sa v určitom bode dejovej línie čitateľovi stráca príčina a následok, prípadne zamieňa, na konci si  to ozrejmí. Príčinou je trestný čin Jindřicha Švanca v období prvej republiky, ktorý sa snaží zahladzovať vstupom do služieb gestapa, no tam sa dopustí vraždy, ktorú sa následne snaží zahladzovať v službách komunistickej ŠTB. Ten, kto fandí mystike, si zas môže myslieť, že bosorka Mahdalka svojou nenávistnou kliatbou sokyne doviedla do príbehu Švanca, aby sa stal vykonávateľom tejto kliatby.

Možného čitateľa chcem na záver upozorniť, že toto dielo nesie v sebe hypnotickú silu, ktorá zapríčiňuje, že inak neatraktívna téma chudobného slovensko-moravského pomedzia sa stane už od prvej kapitoly zaujímavým čitateľským zážitkom.

Ľudmila Balážová-Marešová

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s