Básne: Ľudmila Marešová-Balážová

ilustračné foto: pixabay.com

Na chodníku v januári 2014-teho

              Šumenie
                       Svišťanie
                                  Hrmenie
Kvap-kvap-kvap techno-hudba dažďa,
kolesá rysujú dráhy povinností
v účelných krivkách márnia čas,
nuda, čo odsvišťala
sa nezmení v dolce vita,
búrka – jediné vzrušenie –
zapadla za rúbaniská,
labky psov škriabu asfalt
po daždivom poldni,
babky ďobú palicami do chodníka,
všetko ako má byť
v januári 2014-teho,
ubudlo niekoľko ručníkov a bariet,
už sa neukážu nikdy,
na chodníku v januári po búrke
už nebývajú rozhovory.

Striptíz v kulturáku

Robiť dekadentné veci
– ako ten striptíz v kulturáku –
zdá sa mi byť mimo misu,
v emočnej džungli
so slabým scenárom
zistiť výskyt tao,
po ktorom sa tu trieska
sekeromlatom,
lebo každé zlo
(nanešťastie pre učesané mozgy)
sa zvykne správať zenovo,
dekadentné chovanie
s eklektickým nadhľadom
je strach pred vlastným zrkadlom,
dá sa však aj zabudnúť
na povestnú otázku
a ísť sa dekadentne prechádzať
po tatranskej doline
v ružových nohaviciach bez širáku
a neskôr lízať levanduľovú zmrzlinu
a v náhradných vnemoch
vykryť potrebu súladu
a prísť na to, že
estetický stres je cesta k zenu.

S odleskami západného svetla

V tieni veže na sčerenej hladine
s odleskami západného svetla
plavili sme sa po japonskej Seine,
keď ju spln zenovo bozkával
a splynul s oceľovým trámom
a splodil parížsku modrú,
vtedy som už o tebe nevedela,
lebo vlny už odniesli nedeľu,
keď sme v Notre-Dame stáli spolu
zatiaľ čo si ma pohľadom miloval
pod Madonou v modrom plášti,
nechala som dušu ako milodar
prilepený na stĺp, o ktorý si sa opieral.

Učím sa

Záblesky dejov,
hrmot mysle,
vône myšlienok,
chute túžob
na divadlo život,
učím sa poznávať
pozemskosť
cez srdcia
(nie z papiera)

Kreslím

Verše tantry kreslím ti po tele,
básne hada kľukato vlnivé
vkladám prstami do pamäte,
nech zabudne tvoja myseľ
pokožka však všetko zachová,
dotyk rúk, hebkých vlasov
ťahaných po lone aj dotyk jazyka,
keď po rokoch v púšti nevedomia
rozsvieti svoj film ona – zabudnutá.

–  –  –

Ľudmila Marešová-Balážová je oneskorenec, ktorý sa narodil v dvadsiatom storočí a až v dvadsiatom prvom sa začal starať o vlastné duchovné realizovanie. Ako e-knihu vydala zbierku básní s názvom Slimák na betóne. Básne píše od svojich trinástich rokov, okrem toho má niekoľko príbehov vo svojej nepublikovanej zbierke poviedok. Pustila sa tiež do písania recenzií, ale jej najmilšou činnosťou je písanie poézie všedného dňa, prírodnej lyriky a lyriky momentu a emócií. Nechala život, aby ju otĺkol v rôznych zamestnaniach, v hoteloch, pivárni, na ministerstve, v reklamnej agentúre, ako SZČO v účtovníctve, vďaka čomu videla rozvíjajúcu sa trhovú ekonomiku mikropohľadom ekonómky a účtovníčky.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s