Básne: Eva Ježovičová

Patetická krása poeta

koľko pocitov je na dne
keď sa znova dvíhame
na nohy

v akomsi tmavom tuneli
kde sme už zablúdili
a zároveň v ňom
neboli

tma je tam kde
sa zatvoria oči

na hlavu prší
pri hlave hlaveň

patetická krása v slove
poet.
bolesť zažeň
                     nie

Plač nasucho

niekedy plačem len tak –
na sucho

do vankúša otieram suché líce
a vyschýnam čakaním
na skutočné slzy

som suchá ako lístie
a to ma mrzí

no niekedy som smiešna bez smiechu
keď hlava hlási
poruchu

a ja sa smejem v uslzenej púšti
juchuchuu

Hore a potom už len dolu

v kopcoch sme MALÍ,
hovoríš
pali, pálime mosty

aj potom poleziem po nich –
sme (s)prostí.

kde padá slnko
tíšim bolesť v tíšinách kostí.

už chcem len krásu,
tetivu luku presne napínať

prestať spomínať
zosnulých hostí.

Eva

na tenkom lade
padnem

ľahučko prepadnem
zrade

topím sa horúčkou
v chlade

zrodená z chyby
v sade.

–  –  –

Eva Ježovičová, zdroj foto: jaroslavdodok.com

Eva Ježovičová je dlho utajovaná poetka, ktorá sa s poéziou sebecky kamoší iba vtedy, keď sa jej chce. Niekedy prejdú celé týždne a nenapíše ani verš, inokedy sa nechá doslova a do písmena zaplaviť. V druhom prípade vznikajú písačky, básničky, rýmovačky, slovko-hračky či poviedky. Prvý prípad sa potom prejavuje obligátnym mlčaním a čerpaním (azda) vesmírnej energie. Medzi dvoma extrémami už roky hľadá harmóniu. Dynamická rovnováha je vlastne celoživotnou filozofiou menovkyne prvej ženy plnej paradoxov.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s