Básne: Marcela Antošová

Seba/spoveď/

Vidím sa obnažená
až ku srdcovej chlopni.
Zoči-voči sebe.
Len ja
a JA,
pred ktorým sa červenám
najťažšie.

Utajení sami pred sebou

Odsúdení k pohybom
ideme.
Naslepo objavujeme
pre svoj život
príbeh.

V nemocničnej čakárni

Čaká
na ortieľ
z úst smrteľníka.
Na neistej lavičke
z donútenia rekapituluje
a prisahá –
za druhú šancu
pomiluje život
o čosi naliehavejšie.

– –

Ležiaceho na dlani
poddajného ako lacná korisť
ťa odmietam.
Radšej ti pošlem
správy na druhý svetadiel
a na ňom si ťa zaslúžim.

ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com

V bare („šestnástke“)

Cigaretový dym jej vyťahal
bylinkový šampón z vlasov
a inváziou rúžu
si zmyla z pier jahody.
Dobytá a vypálená do poslednej Ženy
vsadila na nerytierskych rytierov.
Už dávno nečaká na Princa.

O strácaní

Krehká a dočasná
zapĺňam svoj život
krehkými a dočasnými láskami –
ako keď vrana k vrane sadá…
Sme jedno telo, jedna duša
a potom nás rozdelí smrť.
Múdra a spravodlivá
len pre tých,
čo odchádzajú.

–  –  –

Marcela Antošová sa narodila v Stropkove a momentálne žije v Nitre, kde aj pôsobí ako pedagogička na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s